Že neveríte, odkiaľ by sa v mestečku 17 km východne od Prešova niečo také vzalo? Nuž počúvajte, my sme to zažili na vlastnej koži.
Najprv nás paleolitickí ľudia naučili loviť mamuty, s neolitickými poľnohospodármi sme okopali zem, zasiali prvé zrnká, z úrody sme si namleli múku na chlieb a uložili ju do vlastnoručne urobených hlinených nádob. Kelti nás potom naučili taviť bronz, na čo ľudia doby železnej len krútili hlavami a ukázali nám železné predmety vlastnej produkcie. Naši pra-pra-pra….predkovia Slovania nás pozvali na hostinu do polozemnice a stredovekí bojovníci nás naučili bojovať s mečmi a chrániť sa štítmi. Okrem toho sme strieľali z luku, vyrábali šperky z medeného drôtu, náramky na miniatúrnom tkáčskom stave a vŕtali diery do kameňa za pomoci luku. Aby naša cesta storočiami nekončila niekde v stredoveku, z Archeoparku sme sa presunuli do priľahlého kaštieľa, kde sme si pozreli zbierky vtáctva, poľovných trofejí, bývanie, stolovanie i vzácnu knižnicu patriace rodu Dessewffy (Dežöfi) z minulých storočí. Do reality nás vrátila až cesta späť autobusom domov, lebo kebyže to máme absolvovať z Hanušoviec do Levoče na oslíkovi po blatistých cestách… Nuž neviem-neviem, či by sme dorazili ešte za vidna.
Ucestovaní ale šťastní primáni, sekundáni a terciáni
