„….Milované gymnázium, gymko, gsfa! Nelúčime sa ešte navždy, veď ústna maturitka si už mädlí ruky, ale sme vďační, že sme mohli študovať práve tu, na pôde tejto školy, kde sa naozaj veľakrát dejú zázraky, a to nielen v rámci učenia. Prajem sebe i vám, aby každý vytrval v boji, ktorý prežíva, ktorý ho buduje, niečo staré rúca, aby mohlo prísť nové. Lepšie ako predchádzajúce. Nech nakoniec zvíťazí láska v našich srdciach – ten najväčší dar od Pána. Láska, ktorá sa dáva a nič nepýta. Láska, ktorá vidí i to, čo druhí nie. Dobrého učiteľa, drahú triednu i ozajstného priateľa. Ľudí, ktorí tu boli a budú vždy pre vás…“
Z príhovoru maturantov
