Naša sexta A sa už dávnejšie rozhodla, že sa tento rok vyberie do Prahy.
Keďže plánovať zahraničný výlet nie je až tak jednoduché, začali mnohé vybavovačky, rezervácie, lístky…Sprevádzalo nás veľa nepríjemností, často sme si aj mysleli, že nikam nepôjdeme, no nakoniec sa to aj so súhlasom našej pani riaditeľky, pána uč. Draveckého a pani uč. Jakubcovej podarilo. Plní očakávania sme sa vo štvrtok večer stretli na spišskonovoveskej stanici a spoločne čakali na príchod žltého rýchlika. Šťastne sme nastúpili, našli svoje miesta a vybrali sa smer Praha. Po úmornej 8 hodinovej ceste sme sa vynorili v inom svete. Ešte stále po tme sme sa vybrali nájsť náš hotel. Navigácia síce zlyhala, ale predsa sme trafili. Odtiaľ sme vyrazili na „zdravé“ raňajky a potom metrom na hlavný bod Prahy – hrad. Pri krásnom slnečnom počasí sa nám odkryla Praha v celej svojej kráse. Pokochali sme sa výhľadom, ale aj majestátnym hradom a katedrálou a vybrali sa smerom ku Karlovmu mostu. Ten sme si pre istotu prešli dvakrát, aby sme si užili jeho atmosféru. Medzi cestou sme sa ešte zastavili aj pri JL Wall, ktorú mnohí z nás využili na pozadie svojich fotiek na Instagram. A nás čakal ďalší highlight dňa, Staromestské námestie. Pozreli sme si tikajúci orloj, dosýta sa najedli a vybrali sa na chvíľu zohriať do tepla nášho hotela. Večer sme sa oddýchnutí vybrali na slávne vianočné trhy. Stánky s rozvoniavajúcim punčom, či milými drobnosťami, ktoré väčšina z nás nakúpila svojím blízkym v nás vyvolávali tú pravú atmosféru Vianoc. Vychutnali sme si toto čaro spolu s ľuďmi, ktorí sú nám blízki a vrátili sa premrznutí, ale spokojní na hotel. Ráno však bolo ťažšie. Po prvej prebdenej noci vo vlaku na nás doľahla únava. Museli sme sa však odubytovať a opäť vyraziť do ulíc hlavného mesta. Plán síce bol zastaviť sa v Národnom múzeu s výstavou k stému výročiu ČSR, ale pre nekonečne dlhý rad ľudí sme z toho vycúvali. Voľný čas sme niektorí využili na cestovanie metrom, iní na výdatný obed či nakupovanie. Výstavu stihli jedine naši dvaja učitelia, ktorí si ju veľmi pochvaľovali. Prišiel však čas odchodu a nás opäť čakal nekonečný návrat domov. No v prítomnosti veselých ľudí ubehol veľmi rýchlo a my sme sa mohli zvítať s našimi príbuznými. Domov sme síce dorazili neskoro, ale zážitky a spomienky v nás zostanú ešte veľmi dlho.
S. Šupol, sexta A
