Umelec v 60-minútovej talkshow, ktorú sme nazvali „Krížom-krážom herectvom, kulinárstvom, športom na charitatívnom bicykli“, prezradil o sebe aj viacero detailov – vek, váhu, záľuby i to, že sa považuje za manžela – veterána. S bázňou a obdivom spomínal na svojho spolužiaka a neskôr režiséra Jozefa Bednárika, vysokoškolských pedagógov i hereckých kolegov, priznal neopakovateľné pocity pri diváckom potlesku.
Na svojom hereckom kumšte považuje za najťažšie a zároveň najkrajšie rozosmiať diváka, ale tak, aby vzápätí začal premýšľať o tom, na čom sa pred chvíľou smial. Rešpekt na javisku pred detským divákom si udržiava dodnes. A presne tak sa ho hlboko dotýka bezmocnosť pri zásahu civilizačných chorôb, keď trpia najmenší. A niekoľkokrát zdôraznil jedno zo svojich životných kréd: „Charita sa dá robiť len srdcom, alebo to tam je, alebo to tam nie je…“
